Staroveké Grécko

Grécko má výhodnú polohu medzi Európou a Blízkym východom. Prírodné podmienky sú vhodné na chov oviec a kôz. Má pomerne veľké nerastné bohatstvo. Na ostrovoch sú bohaté ložiská kovov. V 3. storočí pred n.l. vznikli na území Grécka tri veľké civilizačné okruhy: 

- Kykladská kultúra 

- Minojská kultúra 

- Mykénska kultúra

Boli to kultúry pravdepodobne ovplyvnené vtedy vyspelejšími civilizáciami Blízkeho východu a Egypta. Vďaka prístupu 

k moru sa tu začal rozvíjať rybolov, moreplavba a obchod. 

KYKLADSKÁ KULTÚRA: 

Rozkladala sa na Kykladských ostrovoch v Egejskom mori. Obyvateľstvo tvorili pravdepodobne prisťahovalci z Malej Ázie. Poznali bronz. Obchodovali s Krétou a ostatnými oblasťami v Stredozemnom mori. Z umenia sa zachovali nahé kamenné, prevažne ženské idoly. 

MINOJSKÁ KULTÚRA: 

Prvá antická kultúra čisto európskeho typu. Nachádzala sa na ostrove Kréta, nazvaná podľa kráľa Minoa. Podľa legendy mal kráľ manželku Pásifae, ktorá s býkom boha Poseidona stvorila Minotaura ( človek s býčou hlavou ). Minos ho dal zavrieť do labyrintu. Zabiť sa ho podarilo až Théseovi za pomoci Ariadninej nite ( Minoova dcéra ). Podľa inej legendy bola Kréta rodiskom boha Dia. Obyvateľstvo tvorili pravdepodobne Chetiti z Malej Ázie, alebo vzišli z egyptskej kolonizácie. Zatiaľ nie je celkom známe. Kréta bola prvým námorným impériom na svete ( thalassokracia = námorná moc). Kyklady boli ich prvé kolónie. Obchodovali so Sýriou, pevninským Gréckom a severnou Afrikou, hlavne s Egyptom. Hlavnou komoditou bola meď. Najskôr bola Kréta rozdelená na malé kráľovstvá, neskôr tvorila zrejme jednotnú monarchiu ktorej hlavným mestom bol Knóssos s centrálnou vládou na čele s kráľom, jeho aristokratickou družinou a úradníckym aparátom. Ekonomicky činné obyvateľstvo tvorili roľníci, pastieri, rybári, remeselníci, námorníci a otroci. V obytných štvrtiach bola pitná voda, kanalizácia, stoky, podzemné skladiská obilia, vína a oleja pre 4 000 ľudí. Centrá s palácmi boli vo Faiste, Hagii Triade, Malii, Zakrose a na Knossose ( zrúcaninu paláca v Knossose s najstarším trónom sveta – alabastrovým, vykopal Arthur Evans). Pevnosti nemali hradby. Písalo sa na mäkké ílové tabuľky. Najskôr vzniklo písmo hieroglyfické- piktografické ( 20.stor.pred n.l. – najstaršie písmo Európy) z ktorého sa neskôr ( 18.stor. pred n.l.) vytvorilo lineárne písmo A ( zatiaľ nerozlúštené ). Príchodom Achájcov sa zmenilo na lineárne písmo B = gréčtina( 15.stor. pred n.l., rozlúštené Johnom Chadwickom a Michaelom Ventrisom). Náboženstvo: kult bohyne Matky ( Zeme), neskôr pomenovaná ako Rheia, matka Dia. Posvätné zvieratá – had, býk. Obete boli väčšinou zvieracie, v čase ohrozenia detské, niekedy kanibalské slávnosti (Rhein manžel Kronos bol známy ako požierač detí, takmer zjedol aj malého Dia). Obojstranná sekera labrys sa používala hlavne pri rituáloch. Prvý krát sa tu stretávame s konkrétnymi menami božstiev. Umenie: odzrkadlil sa na ňom vplyv Egypta. Sošky zo slonoviny, bronzu alebo hliny symbolizujúce hadiu bohyňu alebo kňažky. Keramika, fresky, glyptika (nástenná maľba, ktorá používala čisté farby), kamenné vázy, mramorové idoly, medené nástroje. Zánik minojskej kultúry: erupcia Théry ( ostrov Santorin, podľa poslednej hypotézy okolo roku 1 628 pred n.l.) = minojské loďstvo zničené, palác v Knósse unikol skaze len náhodne ( v ten deň vraj vial západný vietor, vrstvy popola padli na pobrežie Malej Ázie. Zánik zapríčinili aj iné, doposiaľ neobjasnené príčiny a príchod dórov. 

MYKÉNSKA KULTÚRA: 

Nazvatá podľa najdôležitejšieho centra tých čias. Príchod prvých grécky hovoriacich kmeňov (Achajci) na grécku pevninu, kde sa zmiešali s domorodým obyvateľstvom a pretvorili ich kultúru tak ako ju poznáme z neskoršieho obdobia. Zlatý vek heladskej kultúry s výstavnými mohutnými palácmi – Mykény, Tíryns, Pylos, Théby, Sparty, Orchomenos, Iolkos, Athény. Na rozdiel od Kréty, paláce boli ohradené hradbami z obrovských kameňov, tzv. kyklopské alebo pelasgické stavby (nazvané podľa Pelasgov, pôvodných obyvateľov Grécka). Hradba Mykén mala hlavnú bránu s reliéfom dvoch levov – Levia brána.  Na čele stál vládca – vanax, majiteľ rozsiahlych pozemkov, stád dobytka a koní, s veľkou autoritou v komunite. Tá bola rganizovaná podľa rodov združených do bratstiev (frátrie), ktoré boli základnou jednotkou kmeňa (fýla). Okolo roku 1 400 pred n.l. dobyli Krétu – prevzali nadvládu v Egejskom mori, uplatnili svoj vplyv v stredomorí a prebrali lineárne písmo B. Bojovali proti Tróji (Trójska vojna: 1 194-1 184 pred n.l.). Podľa Homéra bol na príčine únos Heleny, manželky Spartského kráľa Menelaa. Výsledkom bolo zničenie Tróje.Tróju objavil Heinrich Schliemann roku 1870 a dokázal historické jadro Homérovho eposu. Trójske hradby boli z nepálených tehál a drevených trámov, múry s bránami a vežami z neotesaných kameňov. Okrem toho sa podarilo vykopať poklad kráľa Prima (6 700 zlatých predmetov) a diadém Heleny z Argu. V Mykénach sa našli šachtové hroby vládcov a Agamemnonova maska zo zlata (Agamemnonovi však nepatrila). Na keramike boli prevažne morské motívy. Asi v 12. storočí pred n.l. mykénska kultúra zaniká. 

GRÉCKO: 

TEMNÉ alebo HOMÉRSKE OBDOBIE ( asi 1 100-800 pred n.l.) : 

Prvú vlnu prisťahovalcov do Grécka tvorili Achájci, po nich nasledovali Ióni a napokon v 12. stor. pred n.l. Dóri. Po etape prerozdeľovania území nastal čas vytvorenia novej sídliskovej štruktúry ktorej základom bol oikos, t.j. sebestačná domácnosť. Výsledkom bol vznik mestského štátu = polis. Spoločnosť bola organizovaná v pokrvne spríbuznených rodoch (genos) a bratstvách (frátriách), ktoré sa spájali do kmeňa (fýlia). Základ štátu tvorili kmeňové zväzy vedené basileom s právomocami vojvodcu, sudcu a hlavného kňaza. Časom ho nahradila ekonomicky silná rodová aristokracia. Remeselníctvo bolo na primitívnej úrovni. Obyvateľstvo sa zaoberalo poľnohospodárstvom, pasením oviec a kôz. Obdobie informačného temna, pretože literárne doklady pochádzajú len z Homérových eposov Iliada a Odysea. Obyvatelia vtedy ešte písmo nepoznali. V Homérskom období sa začal formovať aj panthéon hlavných božstiev.

12 BOHOV NA OLYMPE: 

ZEUS: vládca neba a zeme, otec bohov a ľudí 

ATÉNA: bohyňa múdrosti1

POSEIDÓN: boh mora 

DIMITRA: bohyňa poľnohospodárstva 

APOLLÓN: ( inak zvaný Foivos ) boh svetla, hudby a proroctiev2

ARTEMIS: bohyňa mesiaca a lovu 

HERMÉS: boh obchodu a proroctiev, posol bohov, posol duší 

AFRODITÉ: bohyňa krásy a lásky, manželka Hefaista 

ÁRES: boh vojny 

HEFAISTOS: boh ohňa a umenia, Afroditin manžel 

HESTIA: bohyňa rodinnej pohody 

HÉRA: ochrankyňa rodinného krbu a vydatých žien 

MENŠÍ BOHOVIA: 

DIONÝZOS: boh vína a dobrej nálady 

ASKLAPIOS: boh lekárstva 

HÁDES: boh podsvetia 

PANAS: boh lesov a pastierskeho života 

PRIAPOS: boh plodnosti 

ERÓS: bôžik lásky, syn Afrodity a Áresa 

THEMIS ( alebo THEMIDA ): bohyňa spravodlivosti3

ARCHAICKÉ OBDOBIE ( 800 – 500 pred n.l. ): 

 Je dobou konštituovania mestských štátov. Gréci chápali mestský štát ako politicky suverénnu, hospodársky sebestačnú komunitu občanov, jeho územná definícia bola druhoradá. Veľkou gréckou kolonizáciou ( 8.-6. stor. pred n.l.) do Stredomoria a Čiernomoria sa zväčšovali grécke obchodné aktivity. Najstaršou gréckou kolóniou bol ostrov Pithékúsai, dnešná Ischia blízko Neapolského zálivu red 

polovicou 8. stor. pred n.l.). Zdokonalila sa námorná doprava, špecializovali sa remeslá, vzniklo peňažné hospodárstvo (koncom 7. storočia pred n.l. začali Gréci raziť mince), unifikovali sa miery a váhy. Prehlbujúca sa sociálna a majetková diferenciácia viedla k zmenám. Výsledkom bol vznik ranej gréckej tyranie, ktorá ukončila vládu rodovej aristokracie a vyústila v konštituovanie klasických mestských štátov v rôznom postavení v politickom spektre od demokracie po oligarchiu. 

ARCHAICKÁ SPARTA: 

Nazývaná aj Lakedaimón. Rozdelenie spoločnosti: 

a.) Sparťania – jediní plnoprávni občania, menšina orientovaná na udržanie si nadvlády vojenskou cestou, 

b.) perioikovia, t.j. bývajúci okolo, osobne slobodní, ale neplnoprávni občania, povinní platiť dane a slúžiť vo vojsku, 

c.) heiloti, t.j. podrobení, zotročení roľníci, poskytovaní štátom sparťanským rodinám do dedičného užívania. 

organizácia spoločnosti: 

vládnuca vrstva – rodová aristokracia 

Štátne orgány: 

- dvaja archágetovia (králi), dedičná doživotná funkcia 

- gerúsia (rada starších) s právomocou správnou, súdnou a zákonodarnou, - zbor 5 eforov – volení najvyšší úradníci s najvyššími kompetenciami apellá, t.j. ľudové zhromaždenie Sparťanov. Veľkú pozornosť venovali vojenskej výchove. Spartské deti od šiestich rokov žili vo vojenských družinách v ktorých sa učili v boji so zbraňami, spolu sa stravovali, bývali v stanoch. Žili veľmi skromne a striedmo, ich charakteristikou bolo aj stručné (lakonické) vyjadrovanie. Sparta zaujala miesto jedného z najmocnejších štátov v Grécku a na konci archaického obdobia sa stala hegemónom tzv. Peloponézskeho spolku (550 pred n.l.), ktorý zahŕňal takmer celý polostrov.

HELENISTICKÉ GRÉCKO:

Základným rysom doby je šírenie sa gréckej civilizácie prostredníctvom vojenskej expanzie ďaleko na východ, jej miešanie sa s prvkami orientálnej kultúry, vznik veľkých ríší na čele s gréckou vládnucou vrstvou a nových mestských centier gréckeho typu. 

Stmeľujúcim prvkom bola osoba Alexandra Veľkého a spoločný nepriateľ – Perzská ríša. Alexander bol synom Filipa II. ktorý roku 338 pred n.l. zvíťazil v boji pri Chaironei a začal proces zjednocovania Grécka. Oddiely boli organizované ako falanga – šík vojska bol posilnený na pravom krídle, ktoré malo za úlohu preraziť nepriateľský šík.

Výpravy Alexandra Macedónskeho: 

- 334 pred n.l. – bitka pri Graniku (rieka), otvorená cesta k ovládnutiu Malej Ázie, 

- 333 pred n.l. – bitka pri Isse, porazil Dáreia III., obsadil Foiníkiu, 

- 332 pred n.l. – Egypt víta Alexandra ako osloboditeľa, 

- 331 pred n.l. – bitka pri Gaugamelách pri Asýrii, ďalšia porážka Dáreia III. 

- 330 pred n.l. – zavraždenie Dáreia III. baktrijským satrapom, vpád Alexandra do Baktrie, 

- 327 pred n.l. – expedícia do Indie, 

- 324 pred n.l. – návrat do Babylonu, 

- 323 pred n.l. - nečakaná smrť Alexandra Veľkého v Babylone, jeho telo po smrti nepodliehalo množstvo dní rozkladu